Okolo 14:10 vystupujem z auta pred NRSR (ďakujem za odvoz Kamilio) a utekám k davu, ktorý je početnejší ako som sa odvážil úfať. Hľadám pohľadom Alojza, bežím k nemu a chvatne sa s ním vítam. Mám pocit, že sa iba na mňa čakalo. Zahanbený zapaľujem cigaretu a vzápätí ju odhadzujem. Cvakajú totiž foťáky a za svoj zlozvyk sa hanbím viac ako za nedochvíľnosť...

Video, čo som točil na PDA je tu . (50 MB)

Alojz v krátkosti predstavuje účel zhromaždenia, ktorým je podpora myšlienky vybaviť vchodové dvere NRSR nálepkou, čo zakazuje vstup osobám pod vplyvom alkoholu. Rozpúšťa zhromaždenie a vyberá sa nápad zrealizovať. Hneď za cestou ho zastavujú žandári a chcú od neho nejaký papier o zhromaždení. Keďže zhromaždenie je rozpustené, papier netreba. Rozpustené zhromaždenie sa teda presúva ku vchodovým dverám. Postávam obďaleč a snažím sa zachytiť čo najviac na biednu kameru zaliatu do môjho PDA...

Nálepky sa ocitli na skle dverí a okamžite sa dvíha vlna emócií. Najskôr radostný potlesk, hneď na to výkriky protestujúce proti snahe ochrankárov nálepku strhnúť. Zúčastnení spolu s Alojzom chránia nálepku vlastnými telami. Zo skupiny zaznievajú výkriky, registrujem vetu: "...čo urobíš, udrieš ma obuškom?" Ochranka upúšťa od pokusov strhnúť nálepku. Vnímam žandárov postávajúcich obďaleč, búrlivú debatu medzi zúčastnenými a ochrankou, pár vysoko kontrastných "tajných" v civile. Zdá sa, že ochranka upúšťa od násilných pokusov strhnúť onú nálepku. Vydržala dlhšie, než tá predtým. 15 sekundový rekord je prekonaný, víťazne rátame každú minútu. Žandári sa presúvajú do vestibulu. Asi na kus reči. Očakávam, že sa podchvíľou zjaví pán Paška a buď nás pošle na základe nejakého paragrafu do psích gulí, alebo oznámi, že nálepka tam zostať môže. 5 minút. Rekord narastá každou sekundou. Stúpa nálada, zúčastnení žartujú a mám z celej akcie veľmi pozitívny pocit. (Takto by sa možno cítila spravodlivosť, keby sa vyspala s víťazstvom, a pocítila by v maternici ako sa prvý krát rozdelilo vajíčko a začal sa vyvíjať zárodok...)

Médiá si točia svoje, blýska sa. Zatiaľ žiadna tvár známa z politickej scény. Po čase prichádza Pán Bugár. Úsmev okolo celej hlavy, sála z neho pozitívna energia. Prehadzuje pár slov s účastníkmi, podáva ruku kde-kade. Veľmi sympatické správanie. Pozitívne hodnotí nálepku, vchádza do vestibulu a mizne mi z dohladu... Sprevádza ho potlesk. Nemám nasnímané nálepky, tak sa motám pomedzi reportérov ku dverám a mierim PDA na dvere. Objavuje sa, myslím, Pani Vášáryová. Ako Pán Bugár, tiež zareagovala pozitívne, a dokonca vyzradila niečo navyše. Vraj mali by ste ich vidieť v piatok... A že slopú z kávových šálok... Ej bisťu, nie sme tu veru nadarmo.

Točím okolie, hádam niečo zo záberov bude. A zrazu úplná bomba: v skupine zaznie: "Aha! Slotova čivava ide!". Vskutku, ku dverám sa blíži pán Rafaj. Beriem PDA, volím kameru a zvedavo vyčkávam. Zo skupiny sa ozýva pár dehonestujúcich prirovnaní na jeho adresu. pán Rafaj prichádza ku verajom, v ktorých ale stojí Alojz. Rozhorčený kvôli vyjadreniu na jeho adresu, kde ho nazval blatom a skulptúrou z iného materiálu.* Myslím že sa nasral právom. Hromovým hlasom ho vykričal ako malé decko. "Kto Vám tu je blato!?" Áno, vravím si, toto si pán Rafaj zaslúži okrem otcovského vyfackania...

Sme tam zhruba jeden a pol hodiny; pomaly začínajú ľudia ubúdať. Nečudo, nikto kompetentný sa neobjavuje. Zdá sa teda, že NRSR zvolila taktiku vyčkávania. Dumáme, čo ďalej. Ak odídeme, nálepka pôjde dole. A stáť na stráži tam všetci nevydržíme. Debatujeme nad možnosťami. Pozhovieť čo najdlhšie a striedať sa? Odísť a z diaľky si natočiť ako arogantne strhávajú nálepku? Odísť a vrátiť sa s novým a razantnejším plánom? Posledná možnosť nám pripadá najlogickejšia. Reportéri sa chystajú na záverečnú scénu, zadychčaný chlapík oznamuje, že sa obďaleč odťahujú autá... Zúčastnení sa lúčia, reportéri točia, odchádzame...

Postávame za chrbtom sochy s rozkročenou náručou a sledujeme dvere. Ledva sme sa vyparili, už prišiel chlapík a nechtom niečo špekuloval pri nálepke. Evidentne bol nesvoj z kamery, skúša to ešte na druhý krát a nakoniec nám mizne z očú. Buď mal trému, alebo papierové nálepky nejdú zo skla tak ľahko. Škodoradostne sa pochechtávam. Nemá zmysel tu zostávať, odchádzame...

Cestou z kopca sa dozvedám, vraj "meskáči" povedali, že dostali nariadenie odťahovať autá a to v súvislosti so zhromaždeniami. Neprekvapuje ma to. O kúsok nižšie stretávame pána, ktorý si to šinie v obleku hore kopcom s taškou v ruke. Poznáva telefonujúceho Alojza, a púšťa sa s nami do debaty. Neviem mu prísť na meno, ale viem že pracuje tam, odkiaľ my odchádzame. Prejavuje sympatie rebelom, ale že to robíme zle. Chvíľu debatujeme, lúčime sa a kráčame preč...

Premietam si v hlave dnešné zážitky a pocity. Zažil som obavy, nadšenie, pocit víťazstva, sklamanie, bezradnosť, žalúdočnú nevoľnosť, šťastie. Obavy z toho, ako zakročí ochranka a polícia pri umiestňovaní nálepky...

Nadšenie z toho, ako všetci spolu bojujú za jednu vec, aj napriek tomu, že nás je tak málo a vlastne nikto nikoho nepozná. Nadchlo ma, že sú tu ľudia, ktorí dokážu myšlienku brániť svojim telom... Víťazstvo sa o mňa iba otrelo, ale náznak chuti si budem pamätať. Aj tie oči - ten výraz v nich... Sklamali ma zvolení zástupcovia ľudí. Tí, ktorých sme stretli, tam boli náhodou. Nikto z nich tam neprišiel s úmyslom opýtať sa, čo nás trápi, a čo sa touto akciou sleduje... Bohapusté vyčkávanie vo mne vzbudilo pocit bezradnosti. Sme fakt pre nich blato, humus, hnoj, a prach? (hlina nie, tá je skôr symbolom živnej pôdy, z ktorej by niečo mohlo vzísť) Žalúdočnú nevoľnosť mi spôsobila pizza z donáškovej služby. Ale aj pán Rafaj k nej prispel. Berte ma, psychológovia, vždy keď počujem slovenskú hymnu, sponiem si na neho aj na onoho, a je mi zle na duši i na žalúdku...

Akokoľvek, som šťastný, že sa podarilo aspoň na chvílu ubrániť dobrú myšlienku. Ďakujem všetkým zúčastneným, ale aj nezúčastneným sympatizantom.

P.S.: Odkaz pre "tajných" v civile: nezabúdajte na vysielačky. Keď vám niečo začne tárať pod vetrovkou, máte po prestrojení.

* Predseda poslaneckého klubu SNS Rafael Rafaj nebude robiť reklamu ani blatu, ani hline, ani inej skulptúre z iného materiálu. Vyhlásil to v reakcii na protest občianskeho aktivistu Alojza Hlinu, ktorý dnes priviedol pred Národnú radu SR desať oviec. (zdroj: noviny.joj.sk http://noviny.joj.sk/z-domova/2-3-2010/clanok/r-rafaj-nebudem-hline-robit-reklamu.html)